piatok 28. októbra 2016

Moja úroveň chápania demokracie a rovnosti

Nejaké základné práva (rovnosť) musia v spoločnosti existovať a platiť pre všetkých (napr. všeobecná rovnosť občanov: pred zákonom, v dôstojnosti, v slobodnom prístupe k informáciám, pri uchádzaní sa o zamestnanie - bez ohľadu na osobný finančný status a pod.; v nároku na základný príjem a pod.), aby bola zaručená všeobecná spravodlivosť (férové podmienky pre každého občana spoločnosti) a tým stabilná existencia a zdravý rozvoj spoločnosti (ľudí).
Ale všetko ostatné nad tým (status v spoločnosti alebo ďalšie/rozšírené práva) musí záležať iba od intelektuálnej, duševnej a hlavne morálnej úrovne, resp. od schopností jednotlivcov. Hovoríme tu o meritokracii/technokracii. Ľudia v spoločnosti musia byť rozdelení iba podľa profesného zamerania (nie v politickom zmysle do stavov - a načo?!) a potom reálnej morálky (zatiaľ len hudba ďalekej budúcnosti) (keby sme išli v chápaní ďalej, tak aj podľa rasy - kríženie jednotlivých rás medzi sebou je zločin proti vlastnej rase, resp. proti prírode/Bohu-Tvorcovi) a nikto nesmie nikoho vykorisťovať a parazitovať na jeho práci (dividendy/renty a úroky zakázať! - systém patentov rovnako! - znalosti patria všetkým a akýkoľvek systém ich obmedzovania iba zbytočne blokuje pokrok/vývoj!). Napr. k upratovačke musí spoločnosť prirodzene pristupovať s rovnakou vážnosťou/úctou/dôstojnosťou, jak napr. k manažérovi/riaditeľovi firmy, pretože logicky bez nej by bol vo firme bordel a naopak bez riaditeľa by firma skrachovala a radoví zamestnanci prišli o prácu. Kto je viac, upratovačka alebo CEO? Nikto a zároveň obaja, dalo by sa šalamúnsky povedať, pričom sa nejedná o rovnosť dovedanú do absurdít a extrémov v zmysle pseudo-socializmu / pseudo-komunizmu, napr. že všetci budú chodiť oblečení a zarábať rovnako (pričom platové pomery medzi jednotlivými pracovnými pozíciami treba spravodlivo nadimenzovať, čo nie je problém - teda žiadne 250 násobky platu radového zamestnanca!), alebo podľa predstáv liberálneho fašizmu na západe, kde otec môže nahradiť matku a naopak, prípadne iné ohavnosti proti prírode a zdravému rozumu. Opačne, voči ľuďom (s nízkou morálkou), ktorí objektívne škodia spoločnosti (väčšine) a narúšajú v nej prirodzenú harmóniu/rovnováhu, tá musí zakročiť, jak sa patrí. Nepružné/skostnatelé stavy/kasty stanovené zákonom sú skôr na škodu veci (ak by som mal rozdeliť napríklad hospodárstvo, resp. jednotlivé odvetvia práce do stavov/kást, tak len na 2 oblasti: 1. demograficky podmienenú - zdravo progresívnu časť a 2. degradačno-parazitickú časť: chľast, drogy, čiastočne PC hry, TV...). Podľa mňa stavovská spoločnosť (štát) má skôr tendenciu kráčať k (otvorenému) fašizmu. (Netvrdím, že niekedy v budúcnosti, keď väčšina ľudí bude skutočnými Ľuďmi, nebudeme môcť zaviesť nejaké stavovské usporiadanie spoločnosti v zmysle /obrazne povedané/: žreci/konceptuáli, starešini/kniežatá, bojari/ochrancovia a zvyšok a pod.; s prítomnými demokratickými prvkami, ale dnes, pri súčasnom prevládajúcom ne-Ľudskom type psychiky sú stavy, kasty a triedy veľmi "riskantný podnik"!) Ľudí treba skôr spájať než rozdeľovať.


"Pre mňa je a bude každý človek rovný v dôstojnosti a právach..."

Áno, môžem súhlasiť, že určité základné práva (na zabezpečenie dôstojného života človeka a pod.) majú byť priznané všetkým občanom spoločnosti bez rozdielu(!) - ale pozor na extrémne rovnostkárstvo, zvrátenú polit. korektnosť a dvojsečnú pozitívnu diskrimináciu (dvojaký meter)! Totižto ľudia nie sú rovnakí ani z hľadiska rasy (telesného, genetického), intelektu a ani morálky! Pozor hlavne na neprirodzenú morálnu rovnosť, ktorá je objektívne nonsens! Naopak, treba zaviesť morálnu/duchovnú ne-rovnosť! Jednoducho povedané: amorálny človek nemôže mať rovnaké práva ako morálny - to je jasné asi každému!